V rámci dramaturgickej koncepcie sa autorka opiera o vybrané diela z východnej kultúry, predovšetkým z krajín Indie a Japonska. V umeleckej koncepcii vystavala príbeh dievčatka, ktoré tak ako lotos pri svojom zrode, musí v živote prekonať isté prekážky a zažiť aj ťažké chvíle, aby dosiahla poznanie seba samej, konkrétne aby našla svoj domov, sebahodnotu. Inšpirácia lotosovým kvetom a jeho cestou nad hladinu vody je pre ňu metaforickým vyjadrením hľadania seba samého, uvedomenia si seba, svojej sebahodnoty.

Toto uvedomenie a nastavenie si svojich hraníc je v rannom veku dieťaťa veľmi dôležité. To, čo sa ako malé dieťa naučí, ho totiž povedie celý život. Príbeh dievčatka z lotosu, ktoré sa narodí v ťažkých životných podmienkach a musí prekonať veľa skúšok a hlavne si veriť, má byť motiváciou, pozitívnym vzorom a hrdinkou pre malých divákov. Autorka chce rovnako poukázať na vzťah k planéte Zem, zvieratám a všetkému živému. Považuje tento odkaz za veľmi naliehavý pre budúcu generáciu a našu Zem.