Príbehy o Snehulienke, Rapunzeli a Šípkovej Ruženke, ktoré ešte nepoznáte.
Príbeh o gangu lupičov, ktorí našli v lese dieťa. Aby ho upokojili, rozprávajú mu jednu rozprávku za druhou o svojich vysnívaných princeznách. Čo však lupiči vedia o princeznách a ako si ich predstavujú? Podarí sa „tvrdým chlapom“ utešiť plačúce dieťa?

Inscenácia vznikla v Państwowy Teatr Lalki Teçza, Słupsk, Poľsko.

Viac informácii a fotiek nájdete na stránke divadla Teatr Tecza.

Autorská inscenácia je inšpirovaná objavami Vikingov. Vychádza z legiend a príbehov o tých najslávnejších cestovateľov tej doby. Diváci, malí aj veľkí sa stretávajú s Haraldom krásnovlasým, kráľom Nórska, Ingolfom, ktorý objavuje Island či Erikom červenovlasým, objaviteľom zelenej zeme, Greenlandu/Grónska, ktoré nie je tou najzápadnejšou krajinou, ktorú objavili a tak sa doplavia až do Ameriky.

Príbeh sprevádzajú priadky osudu – Norny, ktoré spolu s divákmi rozhodujú o tom, akým smerom sa bude uberať cesta severských hrdinov. Norny sprevádzajú Vikingov v boji s nepriateľom, pri plavbách na mori a objavoch nových svetov.

Inscenácia je vytvorená na základe výskumu vikingských mýtov, ktoré boli objavené na Islande a zároveň vychádzala z historických informácií o ich cestách po Európe ale samozrejma o cestách najmä na mori a ich objavov.

Témou celej inscenácie je odvaha. Chuť neustále objavovať aj napriek nepriaznivým situáciám. A nikdy sa nevzdať.

Rómska rozprávka o pôvode Rómov (predstavenie pre deti od 6 rokov).

Inscenácia Chlapec bez mena je autorská interaktívna rozprávka inšpirovaná pôvodnými indiánskymi príbehmi a kultúrou. Hlavným hrdinom je malý indiánsky chlapec, ktorý sa vydá na cestu za svojím menom.

Zaslúži so ho odvážnymi skutkami, ktoré vykoná na tejto dobrodružnej ceste. Naším zámerom je priblížiť detskému divákovi indiánsku múdrosť, náhľad na svet, ako aj vzájomnú úctu k prírode a Zemi.

Prečítajte si viac na stránke agathos.sk.

Divadelné zoskupenie LUNA storytelling v spolupráci s redaktorkou slovenského vydania knihy od Clarissy Pinkoly Estés: Ženy, ktoré behali s vlkmi, pre vás pripravili príbeh Červené črievičky oživený divadelnými, výtvarnými a zvukovými prvkami. Po neklasicky vnímanej ukážke sa budeme zaoberať týmto rozprávkovým námetom a situáciami, ktoré ovplyvňujú náš život a konanie. Pokúsime sa o objasnenie niektorých archetypov z príbehu. Tradičná rozprávka Červené črievičky je metaforickým vyjadrením života jednotlivca, ktorý stratil svoje prirodzené prostredie a inštinkty, a neustále sa prispôsobuje okolnostiam, poddáva sa vôli iných, zabúda na seba a svoje sny.

Inuiti verili, že tulene boli kedysi ľuďmi. Na pobreží mora sa vyzliekali zo svojich tuleních koží a menili sa na nádherné, nahé a zraniteľné ženy. Bez svojej kože sa nemohli vrátiť domov, do mora. Osamelý lovec, ktorý túžil po spoločnosti a láske, ukradol kožu jednej z tuleních žien a ona s ním musela ostať žiť sedem rokov. I keď ho milovala a splodila mu syna, cítila silnú potrebu vrátiť sa domov. Jej telo chradlo a ak by sa nevrátila, mohla by zomrieť…

Jazyk príbehu je inšpirovaný inuitskými slovami, ktoré svojím zvukom podporujú chladnú krajinu za polárnym kruhom. Preto mu porozumejú úplne všetci na svete. Jeho narácia spočíva v obrazoch, intonácii a emóciách, ktoré vás pozvú do tejto malej a intímnej divadelnej formy.